Jedince sokola rároha, ktoré boli tento rok označené satelitnou vysielačkou dokázali, že nie náhodou si maďarskí predkovia vybrali Turula – sokola rároha – ako totem. Mláďatá sokolov dosiahli stepi Kazachstanu a Ruska, navštívili pobrežie Bulharska a severného Grécka, no držiteľkou rekordu je mladá samica zo Slovenska, ktorá dosiahla africký Niger – a jej migrácia ešte zďaleka neskončila.

Sledovanie migračných trás a potuliek mláďat sokola rároha je kľúčovou súčasťou maďarsko-slovenského projektu programu LIFE-Nature na ochranu sokola rároha, ktorý je koordinovaný Národným Parkom Bükk v Maďarsku. V rámci projektu, odborníci zo spoločnosti BirdLife Maďarsko a z národného parku osadili satelitné vysielačky na 27 mláďat sokola rároha. Na Slovensku odborníci zo spoločnosti Ochrana dravcov na Slovensku (RPS), s pomocou maďarských kolegov, označili vysielačkou dve mláďatá. Toto najmodernejšie solárne nabíjané zariadenie so zabudovanou GPS jednotkou umožňuje odborníkom lokalizovať jedince niekoľko krát za deň s presnosťou niekoľko metrov. Sledovanie pohybu pomáha identifikovať faktory ohrozenia, ktoré číhajú na prísne chránené sokoly.

Už rok 2007 priniesol niekoľko objavov v súvislosti s pohybom rárohov, no jedince označené tento rok – paralelne s tými označenými v roku 2007 – odborníkov skutočne prekvapili.

Barna a Lehel, vyliahnutí minulý rok, prví prekročili hranice posledných vedeckých poznatkov. Keď sa na jar vrátili domov, nezastavili sa v Maďarsku, ale pokračovali ďalej na sever a východ, pričom navštívili Poľsko, Bielorusko (vôbec prvý záznam o výskyte druhu v tejto krajine!), Ukrajinu a Rusko. Barna strávil leto v oblasti Samara v Rusku, ktorá je vzdialená 2500 km od hniezda, odkiaľ vyletel. Lehel sa vrátil do svojho domovského regiónu – Jászágu. Samice strávili jar a leto v Karpatskej kotline.


“Nová generácia” rárohov označených vysielačkou pripravila pre odborníkov prekvapenia už počas svojho prvého leta. Z neurčitého dôvodu opustili Karpatskú kotlinu tri mladé samce a zamierili na západ – ihneď po tom, ako sa naučili lietať a loviť korisť. Najzaujímavejšie trasy sú doposiaľ tieto:

• - Ványa dosiahol západ Kazachstanu (2400km), kde zahynul, najpravdepodobnejšie v dôsledku zásahu elektrickým prúdom,
• - Rómeo doletel do Ruska a jeho pozostatky boli nájdené približne 300 km juhovýchodne od Moskvy, zahynul v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, čo môžeme s určitosťou tvrdiť na základe nájdeného kadáveru,
• - Csanád mal viac šťastia ako jeho súrodenec (Ványa); navštívil bulharské pobrežie, následne strávil leto v južnom Rumunsku neďaleko bulharských hraníc; z tejto oblasti odletel južným smerom a v súčasnosti je v severnom Grécku,
• - Boglárka je teraz na Sicílii a snáď sa už nevráti na Maltu, kde obyvatelia strieľajú na všetky druhy vtákov (od veľkosti lastovičky až po orla) zo “zvyku”,
• - Najdlhšiu trasu absolvovala slovenská samica sokola rároha menom Viera, označená odborníkmi z RPS. Leto a začiatok jesene strávila v Srbsku, potom sa pobrala na juh, preletela Stredozemné more, šťastne prekonala tiež Líbyu i Alžírsko a v súčasnosti je v africkom štáte Niger; jej migrácia sa pravdepodobne ešte neskončila, takže nám stále môže pripraviť viac prekvapení,
• - Zvyšné sokoly označené vysielačkou sa stále zdržujú v Karpatskej kotline, ale je veľmi pravdepodobné, že aspoň niektoré z nich začnú čoskoro migrovať.

Trasy sokolov je možné sledovať na interaktívnej mape na web stránke projektu www.dravce.sk/sokolraroh, v časti „satelitné vysielačky“.

Od júna 2007 , kedy sa s označovaním sokolov vysielačkami začalo, bolo prijatých niekoľko tisíc GPS koordinát. Na konci projektu (2010) bude databáza obohatená tisícami dát. Okrem zaujímavých informácií umožní analýza údajov definovať faktory ohrozenia (zástrely, zásah elektrickým prúdom, lov do pascí, a pod.), ako aj úlohu populácie Karpatskej kotliny v dynamikách ďalších európskych populácií. Vďaka tomu bude možné s pomocou satelitnej telemtrie vytvoriť efektívnejší program na ochranu druhu.


Viac informácií o druhu a o projekte: www.dravce.sk/sokolraroh

Kontakt
Ochrana dravcov na Slovensku
Svätoplukova 1
821 08 Bratislava
www.dravce.sk
Tel./Fax: +421 2 55573440
e-mail: dravce@dravce.sk

22. Mája 2008 budú ďalšie dve mláďatá sokola rároha vybavené satelitnou vysielačkou v rámci maďarsko-slovenského projektu programu LIFE-Nature “Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline”. Zariadenie umiestnia odborníci zNárodného parku Bükk, organizácie BirdLife Maďarsko a nadácie pre ochranu prírody Pro Vértes.

OZNAČOVANIE VYSIELAČKAMI

V Maďarsku a na Slovensku bude stelitnou vysielačkou označených 46 sokolov rárohov. Zariadenie pomáha sledovať pohyb rárohov počas migrácie, umožňuje určiť miesta využívané na zimovanie a odpočinok. Je to dôležitá súčasť programu zameraného na ochranu druhu. Odkrývanie tajomstiev migrácie nám pomôže pochopiť nebezpečenstvá a umožní ochranárom prijať nevyhnutné ochranárske opatrenia.

Prvých desať rárohov bolo vybavených vysielačkou v roku 2007. Výsledky ďaleko predčia očakávania. Štyri vysielačky z desiatich vysielajú do dnešného dňa. Dva sokoly pravdepodobne zahynuli tesne po vyletení z hniezda a v dvoch prípadoch prestali pred niekoľkými mesiacmi vysielať signál – z neznámych príčin. Na základe údajov z vysielačiek sa ukázalo, že časť mláďat sokola rároha opúšťa Karpatskú kotlinu. Dva označené rárohy strávili zimu v južnej časti Talianska a jeden v Srbsku. Dve mláďatá sa dostali až do Líbie, kde sa náhle stratil signál. Príčinou si nemôžeme byť istí. Jeden sokol ostal v Karpatskej kotline: Dóra strávila zimu v južnej časti Slovenska.

Veľmi zaujímavé je, že rároh zimujúci v Srbsku a ďalší zimujúci na Sicílii, nezostali po jarnom návrate do územia v Maďarsku. Oba pokračovali na sever, jeden z nich dokonca následne letel na východ.

Teraz je jasné, že časť mláďat zahynie vo veľmi mladom veku – ešte pred migráciou. Polovica migrujúcich jedincov sa nikdy nevráti do Maďarska niektoré z tých, ktoré sa vrátia, pokračujú ďalej, opäť opúšťajúc Maďarsko a nie je jasné, či sa ešte niekedy vrátia domov. Na základe poznatkov zozbieraných za posledných pár mesiacov vieme lepšie pochopiť, prečo populácia rastie tak pomaly, napriek snahám ochranárov. Výsledky zároveň potvrdzujú význam opatrení zameraných na ochranu.

Zaujímavé fakty o označených rárohoch:

* Viki letela 1670 km z južného Maďarska na pobrežie Líbie, vo vzduchu strávila vyše dvanásť hodín, letela takmer 600 km bez prestávky keď križovala Stredozemné more – so satelitnou vysielačkou na svojom chrbte.
* Priemerná rýchlosť označených rárohov bola 40-50 km/hodinu nad otvoreným oceánom a približne 20-30 km/hodinu nad pevninou.
* Počas migrácie pokryli 200-300 km za deň.
* Barna cestoval cez 10 krajín (vrátane Maďarska): Chorvátsko, Taliansko, Bosna, Srbsko, Rumunsko, Slovensko, Poľsko, Bielorusko, Ukraina, Rusko;
* Doposiaľ neboli rárohy v Bielorusku nikdy pozorované. Barna bol vôbec prvý preukázaný prípad výskytu tohto druhu v krajine.

Spomedzi štyroch rárohov s funkčnými vysielačkami, je v súčasnosti jeden v severnom Maďarsku, jeden v Bielorusku, jeden v Rusku a jeden na Slovensku.

Rárohy sú označované priebežne a spolupracovníci v určených krajinách sú neustále informovaní o ich polohe. Program na ochranu druhu sa tak stal medzinárodným a v súčasnosti mnoho ornitológov od Talianska až po Rusko sleduje pohyby rárohov – a možno ich čiastočne považujú za svoje vlastné.

22 mája dostanú vysielačku ďalšie dve mláďatá. Sú do nich vkladané nádeje, že prispejú k poznatkom o druhu a tým k efektívnejšej medzinárodnej ochrane. Jedno z mláďat bolo inkubavané hendikepovanými jedincami v zajatí a minulý týždeň bola táto samica premiestnená k adoptívnym rodičom. Zranené sokoly, neschopné samé prežiť, sú držané v pároch a mláďatá sú premiestnené do prirodzených hniezd, pre posilnenie prirodzenej populácie druhu. Tento rok boli takto premiestnené dve mláďatá, ktoré boli 32. a 33. mláďaťom hendikepovaného samca sokola rároha (aj keď samice boli odlišné).


O DRUHU V KOCKE

V maďarskej ochrane prírody má druh špeciálne miesto, čiastočne pre svoju vzácnosť a čiastočne pre svoju úlohu v starovekých maďarských mýtoch. Sokol rároh, tiež nazývaný Turul, je jediný druh dravca, ktorý hrá úlohu v maďarských tradíciách.

Maďarská populácia sokola rároha sa v 70. rokoch znížila na 30 známych hniezdiacich párov. Ako výsledok ochranárskych opatrení, zahájených v 80. rokoch, je v súčasnosti známych 140-150 párov. Napriek tomu počet sokolov rárohov postupne klesá v ostatných častiach sveda, preto je nesmierne dôležité udržať maďarský program na záchranu.

V roku 2006 bol zahájený spoločný slovensko-maďarský program na ochranu sokola rároha s podporou finančného nástroja EU pod názvom LIFE – Príroda. Pod vedením Národného parku Bükk sa 16 organizácií v Maďarsku a na Slovensku podieľa na projekte, ktorého cieľom je podporiť praktické opatrenia na záchranu.


Viac informácií o sokolovi rárohovi a o projekte: www.dravce.sk/sokolraroh


Contact:

Mátyás PROMMER

assistant to communication

Saker Conservation LIFE programme

BirdLife Hungary

Tel.: +36 20 5531296

e-mail: prommer.matyas@mme.hu

Maďarská expedícia troch ornitológov sa vybrala do Srbska s cieľom nájsť a skontrolovať stav sokola rároha, ktorému bola nainštalovaná satelitná vysielačka. Túto expedíciu podnietila informácia od srbských ornitológov, ktorí zaznamenali nezvyčajné pozorovanie sokola s visiacim predmetom na nohe.

Jednou z aktivít projektu je dokonca roku 2009 označiť 46 jedincov sokola rároha satelitnými vysielačkami (Platform Transmitter Terminal, v skratke PPT). Táto aktivita bude realizovaná expertami z BirdLife Hungary a Ochrany dravcov na Slovensku v spolupráci s ich partnermi. Cieľom tejto aktivity je získať, čo najviac informácii o pohybe a migrácii sokolov rárohou prípadne odhaliť potencionálne negatívne faktory. Získané informácie pomôžu vypracovať efektívnejší program ochrany tohto druhu.

Desať mláďat sokola rároha – vrátane Lehel z Jaszsagu dostalo v roku 2007 vysielačku. Lehel sa zdržiaval v Maďarsku pomerne dlhý čas v okolí Jaszagu a neskôr Bekesa. Dlhší výlet smerom na juh podnikol na konci októbra. Dostal sa až do centrálnej časti Srbska, no vrátil sa smerom na sever a zdržiava sa v okolí Belehradu od 7. novembra 2007. Srbský experti dostávali pravidelne signál jeho pozície a posielali nám informácie o habitatoch, kde sa Lehel zdržiaval.

24. januára 2008, Goran Sekulic – ornitológ zo srbskej Štátnej ochrany prírody pozoroval Lehel iba niekoľko kilometrov od Belehradu. Lehel sa zdala byť v dobrej kondícii, aj napriek tomu, že na jej nohe bol pozorovaný visiaci predmet. Potom, čo sa táto správa dostala k maďarským expertom, rozhodli sa osobne skontrolovať Lehel. Ak by sa táto informácia potvrdila, znamenalo by to stratu vysielačky a ohrozenie prežívania sokola.

29. januára, Janos Bagyura (BirdLife Hungary), József Fidlóczky (Bükk National Park Directorate) a Mátyás Prommer (BirdLife Hungary) za asistencie Gorana Sekulica lokalizovali Lehel na stĺpe vysokého napätia v blízkosti Belehradu. Pozorovania a analýzy detailných fotografií ukázali, že vysielačka je na správnom mieste a nijako neobmedzuje Lehel v lietaní. Ako sa ukázalo, skutočnosť, že Lehel bol vo veľmi dobrej kondícii nie je ničím výnimočným, vzhľadom na množstvo hrabošov a holubov na lokalite, kde sa zdržiaval. Počas pozorovaní sa mu dvakrát podarilo úspešne uloviťpravdepodobne hraboša. Na neďalekom stĺpe vysokého napätia bola tiež pozorovaná mladá samica sokola rároha – Lehelova nová priateľka.

Lokalita sa nachádza iba niekoľko kilometrov od Belehradu a iba niekoľko kilometrov od neďalekej obce. Napriek tomu, okrem sokolov rárohov bolo na lokalite pozorovaných mnoho myšiakov hôrnych, pár orliakov morských predvádzajúcich svoje svadobné lety, kane sivé a jastrab lesný.

Po tejto úspešnej akcii, maďarský experti prezentovali maďarský program na ochranu sokola rároha ako aj projekt LIFE a jeho doterajšej výsledky. Slobodan Puzović prezentoval výsledky monitoringu sokolo rároha v Srbsku v roku 2007.

Výsledkom tejto úspešnej akcie je dohoda medzi maďarskými a srbskými kolegami o pokračovaní doterajšej efektívnej spolupráce.

Viac fotografií si môžte pozrieť v Galérii >>