Sokol rároh (Falco cherrug Gray, 1834) je veľkým druhom sokola, jeho najbližším príbuzným druhom je sokol poľovnícky (Falco rusticolus). V minulosti bol druh rozdelený na viac poddruhov, v súčasnosti sú uznané dva poddruhy:
Je hnedý, veľký ako myšiak, ale štíhlejší, preto sa zdá, že je menším dravcom, dlžka tela 45-55 cm, rozpätie krídiel 105-130 cm. Hmotnosť samcov je 730-990 g, hmotnosť samíc 970-1300 g. Samice sú väčšie ako samce, ale tento rozdiel nie je taký výrazný ako v prípade sokolov sťahovavých. Chrbtová časť starých vtákov je žltohnedá, hlavu majú zväčša svetlú, niekedy až skoro bielu. Uzdička je úzka, nevýrazná. Charakteristická je na starých vtákoch svetlá, často biela hruď, a „perlované” bruško. Noha a ozobie („blana” nad zobákom) sú žlté. Staré vtáky sú v zásade svetlejšie ako mladé.
Čerstvo vyletené mladé vtáky sú tiež hnedé, ale „perlovanie” na hrudi a bruchu je hustejšie a vytvárajú podĺžne pásy, uzdička je výraznejšia a aj hlava je tmavšia. Ozobie a noha je modrastá, až u dvojročných vtákoch začne žltnúť. Mladé vtáky sú tmavšie ako staré sokoly.
Sokol rároh obľubuje predovšetkým biotopy spestrené stromoradiami, poľnými lesmi, sysľoviskami (pasienky). V minulosti v stredných pohoriach s obľubou hniezdili v skalných dutinách, na terasách, často v hniezdach krkavcov. V súčasnosti v Maďarsku ani na Slovensku už v pohoriach nehniedzia. Najčastejšie uprednostňujú hniezdiská s bezpečným príletom a dobrým výhľadom na okolie. V nížinných biotopoch obľubuje sokol rároh opustené hniezda orla kráľovského a orliaka morského na osamelých stromoch, ale pravidelne hniezdi aj v hniezde myšiaka, jastraba alebo havrana. Od začiatku roku 1980 do dnešnej doby sa početnosť populácie krkavcov zvýšila, a obsadili stožiare vysokého napätia na nížinách. K novej hniezdnej možnosti sa prispôsobil aj sokol rároh a často obsadzuje práve tieto opustené krkavčie. Vďaka tomu osídlili aj také územia, kde predtým hniezdne možnosti boli preň obmedzené.
Sokol rároh si nestavia vlastné hniezdo. Obsadzuje opustené hniezda predovšetkým myšiakov, krkavcov, havranov, občas orlov kráľovských, orliakov morských, zriedka bocianov bielych, volaviek popolavých a kormoránov. Svadobné lety sa začínajúú v závislosti od poveterných podmienok koncom januára, začiatkom februára. V okolí vybraného hniezdiska sa správajú agresívne voči iným druhom dravcov, občas odoženú aj od nich väčších orlov. Samica od polovice do konca marca znesie 3-5 vajec. Od znesenia druhého vajca začne sedieť, inkubácia trvá približne 32 dní. Samica kŕmi mláďatá, kým samec loví. Po šiestich týždňoch mláďatá opustia hniezdo, ale staré sokoly ich ďalšie 2-3 týždne učia loviť. Jednoročná samica je už reprodukčne schopná, samce sa zapoja do reprodukcie ako dvojročné. Páry vytrvajú do konca života.
Časť mladých vtákov v Európe sa na jeseň stiahne na juh, reprodukčne schopné vtáky zostanú celý rok na hniezdiskách. Migračné trasy a zimoviská rárohov v strednej Európe sú menej známe. Doteraz celkovo len tri rárohy boli nájdené s maďarským krúžkom, a to v Líbií, Grécku resp., jeden bol zastrelený na Malte. Jedným z cieľov maďarsko-slovenského LIFE projektu je preto podrobné zmapovanie migračných trás a zimovísk pomocou satelitnej telemetrie.
Sokol rároh (Falco cherrug) je považovaný za chránený druh v zmysle § 33 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Jeho spoločenská hodnota je určená na 100 000,- Sk podľa prílohy č. 32 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V zmysle uvedenej vyhlášky je sokol rároh zaradený v prílohe č. 4B (Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia) ako druh národného významu.
Druh je zaradený do:
V záujme účinnejšej ochrany druhu v Európe dotknuté európske štáty zostavili Akčný plán, ktorý určuje aj ochranárske činnosti Európskej Únie zamerané na ochranu tohto druhu. Na vypracovanie Akčného plánu ochrany sokola rároha boli okrem iného vyzvaní maďarskí aj slovenskí odborníci, čo je uznaním za doterajšej úsilie vyvinuté v záujme ochrany sokola rároha. V Maďarsku žije najpočetnejšia populácia sokola rároha v rámci Európskej únie, takže maďarskí odborníci disponujú dostatočným množstvom skúsenosti. Odborníci, ktorí vypracovali akčný plán, sa prvý krát stretli vo februári 2005 v meste Csákvár.
Bagyura, J., Gróf, S.: Kerecsensólymok (Falco cherrug) szabadonengedése vadröptetéssel egy esettanulmány kapcsán. Aquila 103-104 (1998). 17-40 o.
Bagyura, J., Haraszthy, L., Gróf, S., Demeter, I.: Comparison of Saker Falcon Falco cherrug Predation during and after the Breeding Period. Meyburg, B., Chancellor, R.D. eds. Raptors Worldwide (2004) WWGBP/MME 673-677 o.
Bagyura, J., Haraszthy, L., Szitta, T.: Feeding Biology of the Saker Falcon (Falco cherrug) in Hungary. Meyburg, B., Chancellor, R.D. eds. Raptors Conservation Today (1994) WWGBP/The Pica Press 397-401
Bagyura, J., Haraszthy, L., Szitta, T.: Methods and Results of Saker Falcon (Falco cherrug) Management and Conservation in Hungary. Meyburg, B., Chancellor, R.D. eds. Raptors Conservation Today (1994) WWGBP/The Pica Press 391-395 o.
Bagyura, J., Szitta, T., Haraszthy, L., Demeter, I., Sándor, I., Dudás, M., Kállay, Gy., Viszló, L.: Population Trend of the Saker Falcon Falco cherrug in Hungary between 1980 and 2002. Meyburg, B., Chancellor, R.D. eds. Raptors Worldwide (2004) WWGBP/MME 663-672 o.
Bagyura, J., Szitta, T., Mihók, J.: Érdekes kerecsensólyom megkerülés. Madártávlat. XIII. évf. 3. szám. 2006/3., 7.o. Baumgart, W.: Der Sakerfalke. A. Ziemsen Verlag. Wittenberg Lutherstadt. 1991. ISBN: 3-7403-0258-5
Baumgart, W., Gamauf, A., Bagyura, J., Haraszthy, L., Chavko, J., Pekló, A.: Biologie und Status des Sakerfalken im Osteuropa. Greifvögel und Falknerei (1992). 10-17 o.
Baumgart, W., Haraszthy, L.: Saker Falcon. In. The BBC Atlas of European Breeding Birds Their Distribution and Abundance. (1997) Ed. WJM Hagemeijer and Blair, M.J. T&A.D. Poyer. London
Brehm, A.: Az állatok világa. Merényi Kiadó. Budapest. ISBN: 963 698 037 3 Cade, T.J.: The Falcons of the World. Comstock. Cornell University Press, Ithaca, New York.1982. ISBN: 0-8014-1454-7
Cade, T. J., Enderson, J. H. szerkesztésében: Guide To Management Of Peregrine Falcons At The Eyrie. The Peregrine Fund. Boise, Idaho. 1996. www.peregrine.org
Fischer, W.: Der Wanderfalk. Eredeti: A. Ziemsen Verlag. Wittenberg Lutherstadt. 1977. / 5. kiadás (változatlan utánnyomás): Westarp Wissenschaften-Verlagsgesellschaft mbH, Hohenwarsleben. ISBN: 3 89432 4546 www.westarp.de
Haraszthy, L., Bagyura, J.: Ragadozómadár-védelem az elmúlt 100 évben Magyarországon. Aquila 100 (1993). 105-121. o.
Haraszthy, L.: Gyakorlati Ragadozómadár-védelem. (1993) MME Könyvtára, 5. 158. o.
Monneret, J.P.: Le faucon pélerin. Delachaux et Niestlé, Lausanne – Paris, 2000. ISBN: 2-603-01180-4
Ratcliffe, D.: The Peregrine Falcon. T & A D Poyser. Calton. 1980. ISBN: 0 85661 026 7
Riddle, K.E., Remple, J.D.: Use of Saker and Other Large Falcons in Middle East Falconry. Meyburg, B., Chancellor, R.D. eds. Raptors Conservation Today (1994) WWGBP/The Pica Press 415-420 o.
Save the Saker (kerecsensólyom-védelmi honlap) www.savethesaker.org
Schilling, F., Rockenbauch, D.: Der Wanderfalke in Baden-Württemberg – gerettet! Institut für Ökologie und Naturschutz, Landesanstalt für Umweltschutz Baden-Württemberg. Karslruhe. 1985. ISSN 0342-6858
Zuberogoitia, I., Moneo, J. F. R. szerkesztésében: El Halcón Peregrino. Diputación Foral De Bizkaia (Departamento de Agricultura), Bizkaiko Foru Aldundia (Nekazaritza Saila). ISBN: 84-7752-340-1
