 |
|
Správa o zimoviskách rárohov v Nigeri |
(2010/07/12)
Koncom októbra 2009 dorazila Dorottya, samica sokola rároha, označená satelitnou vysielačkou v Maďarsku, do Nigeru. Väčšinu nasledujúcich štyroch mesiacov strávila 25-50 km severoseverovýchodne od mesta Zinder (približne 14.00 S 9.00 V). Oblasti, kde sa zdržiavala, sú prevažne piesočnaté roviny. Lokálny priemerný úhrn zrážok je 300-400 mm/rok. Hlavnou plodinou je siate proso, pestované farmármi Haussa. Ďalším prevládajúcim typom využívania krajiny je pastierstvo, ktorému sa venujú prevažne rodiny Peul.
V období od 7. do 16. februára bol realizovaný prieskum v teréne na skúmanie správania samice a ekologických podmienok v oblasti. Dorottya bola pozorovaná dva krát. Bol nájdený jeden vývržok a jedno trhanisko so zvyškami koristi. Bolo prejdených 20 km elektrických vedení a 25 transektov zameraných na výskum vegetácie a koristi s dĺžkou 2 km každý.
Vývržok obsahoval zvyšky jedného alebo viacerých chrobákov a zvyšky vtákov. Srsť z cicavcov nebola nájdená. Zvyšky z trhaniska mohli byť z kuraťa. Preukázalo sa, že okálna štruktúra vegetácie je veľmi otvorená, s menej ako 20 stromami na hektár. Oblasť, kde sa Dorottya zdržiavala prvé dva mesiace, v okolí miesta Dania, stále obsahuje niektoré viac alebo menej prírodné biotopy. Miesto, kde trávila nasledujúce dva mesiace, okolo miesta Toumnia, bolo kompletne pretvorené na polia s prosom. V tretej oblasti, 70 km ďalej na juhozápad, kde sa zdržala iba jednu noc, bolo viac stromov (70 stromov na hektár) ale tiež bol tvorený prevažne poliami prosa. Biomasa pozorovaných miestnych populácií vtákov varírovala od 1 do 2,5 kg na km transektu. Výskyt kobyliek a plazov bol nízky, zriedkavé boli aj nory zemných cicavcov. Zaujímavé by bolo porovnanie s biotopmi a dostupnosťou koristi s oblasťami v Európy. Najväčším ohrozením pre rárohy sú pravdepodobne chlapci s prakmi a lokálni poľovníci. Na druhej strane vtáky ako sokol rároh sú považované za nositeľov šťastia a ako užitočné pre kontrolu vtákov a hlodavcov, ktoré by mohli poškodiť úrodu. Tieto aspekty by mohli byť základom kampane na ochranu sokola rároha a ďalších dravcov.
Celá správa (v angličtine) >>
|
 |
|
Ochrana sokola rároha bude pokračovať |
(2010/06/21)
Výbor EU pre program LIFE schálil podporu nového projektu na ochranu sokola rároha. Cieľom projektu je odovzdať vedomosti získané z realizovaného LIFE projektu rumunským a bulharským kolegom na jednej strane a na strane druhej pokračovať v ekologizácii nebezpečných trás elektrických vedení v Maďarsku a – zahrnúc zodpovednú energetickú spoločnosť ako partnera (Západoslovenská energetika, a.s.) aj na Slovensku. V rámci projektu bude tiež posudzovaný vplyv veterných elektrární a analyzované zloženie potravy.
Na realizácii projektu, koordinovanom riaditeľstvom národného parku Bukk, bude participovať 14 organizácií zo štyroch krajín.
Partneri projektu:
V Bulharsku: BirdLife Bulharsko
V Maďarsku: Kiskunság NPD, Körös-Maros NPD, MME/BirdLife Hungary, Pro Vértes Public Fund, Zöld Folyosó Public Fund, ÉMÁSZ, DÉMÁSZ, MAVIR
V Rumunsku: MILVUS, BirdLife Romania
Na Slovensku: RPS, ZSE, a.s.
Trvanie projektu: 01.10.2010 - 30.09.2014.
Schválený celkový rozpočet: € 4 032 828 – z čoho 74,55% bude krytých zo zdrojov EU
|
|
|
Vzácny sokol rároh po dlhom trápení uhynul |
(2010/01/28)
Ani po takmer troch mesiacoch rehabilitácie sa jedinec globálne ohrozeného druhu dravca – sokola rároha, nedočkal vypustenia do voľnej prírody. Po tom, ako absolvoval náročnú operáciu, sa jeho stav nezlepšoval a začiatkom januára 2010 sokol uhynul pravdepodobne na následky bakteriálneho ochorenia.
Sokol bol nájdený začiatkom novembra 2009 v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, neschopný letu. Išlo o samca vo veku 3 – 4 roky bez ornitologického krúžku, takže nebolo možné určiť odkiaľ pochádzal. Hendikepovaného jedinca prevzali pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, ktorí zabezpečili tiež veterinárne vyšetrenie. Pri röntgene sa ukázalo, že sokol má v oblasti kostrče uviaznutý projektil z brokovej zbrane. Vzhľadom na to, že sa jednalo o staršie zranenie, veterinárny lekár sa rozhodol ponechať brok v tele. Nakoľko sa však ani po dlhšej rehabilitácii stav sokolieho pacienta dostatočne nezlepšil, bol podrobený opätovnej kontrole, pri ktorej sa ukázalo, že má v tele ďalší projektil – v koncovej časti krídla. Vzhľadom na stav jedinca pristúpil tento krát veterinárny lekár k operácii, pri ktorej boli z tela sokola odstránené obidva projektily. Všetci dúfali, že tento zákrok pomôže pri liečbe a že sa úbohý dravec dokáže z následkov zranení pozviechať.
Sokol sa stal obeťou tzv. vtáčej kriminality, kam patria všetky trestné činy, ktorých obeťou sú vtáky. Z toho dôvodu bol na príslušné oddelenie Policajného zboru SR podaný podnet na trestné stíhanie na neznámeho páchateľa. Na Slovensku sa obeťou nelegálnej činnosti každoročne stane niekoľko desiatok vtákov. Okrem nelegálnych odstrelov predstavuje nebezpečenstvo vykladanie otrávených návnad alebo pascí, vykrádanie hniezd, nelegálna držba a odchyt. V roku 2009 sa napríklad na jednej lokalite obeťou otravy karbofuránom stali 4 jedince sokola rároha.
V roku 2009 hniezdilo na území Slovenska iba 34 párov sokola rároha. Z dôvodu kritického ohrozenia druhu sa realizujú rôzne programy zamerané jeho ochranu. Jedným z nich je aj slovensko-maďarský projekt s názvom „Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline, podporený Európskou komisiou prostredníctvom programu LIFE-Nature, ktorý sa realizuje od roku 2006 na území oboch štátov.
|
|
|
JÁNOS, SOKOL RÁROH ZAHYNUL PO ZÁSAHU ELEKTRICKÝM PRÚDOM |
(2010/01/07)
Začiatok nového roka bol nepriaznivý pre sokoly rárohy, ako aj pre ochranárov. János, dospelý samec sokola rároha, označený satelitnou vysielačkou, bol nájdený 4. januára 2010 usmrtený elektrickým prúdom. Mal 7 rokov.
Organizácia MME/Birdlife Maďarsko dostala informácie o rárohovi so satelitnou vysielačkou, ktorý bol nájdený neďaleko mesta Tököl (niekoľko kilometrov južne od Budapešti) 4. januára 2010. Na mieste sa ukázalo, že rárohom je János, dospelý sokol rároh ktorý bol označený satelitnou vysielačkou v rámci spoločného maďarsko-slovenského projektu programu LIFE-Príroda.
János vyletel z hniezda spolu so svojou sestrou a bratom na puste Apaj v júni roku 2002. János bol identifikovaný na základe ornitologického krúžku, ktorým bol označený pred vyletením v roku 2002. V marci 2008 bol odchytený z dôvodu osadenia vysielačky v blízkosti jeho rodnej lokality. V tom čase bol János dospelým vtákom a stal sa jedným z troch dospelých jedincov označených satelitnou vysielačkou v rámci projektu LIFE. Cieľom označovania dospelých vtákov je zistiť viac o veľkosti a kvalite biotopov, ktoré využívajú. Tieto nové informácie prispievajú k príprave efektívnejších plánov na ochranu druhu.
V roku 2008 mal János neúspešný pokus o hniezdenie, ale v roku 2009 pár vyhniezdil úspešne. Jediné Jánosovo mláďa – nazvané Karcsi, bolo tiež označené satelitnou vysielačkou. Rodina ostala spolu až do polovice júla, kedy Karcsi opustil územie Maďarska a vybral san a dlhú cestu naprieč Ukrajinou a späť s konečnou zastávkou v Bulharsku, odkiaľ prišli jeho posledné údaje.
János zostal vo svojom teritóriu do polovice novembra, potom sa presunul do susedných oblastí, kde boli lepšie potravné podmienky a kde tiež strávil svoje posledné dni. Jánosova mŕtvola bola nájdená 4. januára 2010 pri meste Tököl, pod neizolovaným oporným stĺpom vedenia stredného napätia elektrického prúdu. Sokol si chcel na stĺpe pravdepodobne odpočinúť, keď dostal zásah elektrickým prúdom.
Jednou z hlavných príčin mortality chránených druhov vtákov, spôsobenej ľudskou činnosťou, je zásah elektrickým prúdom na elektrických stĺpoch nízkeho a stredného napätia. Najčastejšou obeťou je bocian biely a dravé vtáky.
MME/ Birdlife Maďarsko a správy maďarských národných parkov pracujú na odhaľovaní a riešení tohto problem v spolupráci s niekoľkými energetickými spoločnosťami už niekoľko desiatok rokov, s finančnou podporou ministerstva životného prostredia a vôd, ako aj s podporou Európskej únie. Výsledkom tejto práce je, že čoraz viac stĺpov je ekologizovaných, no spomedzi všetkých nebezpečných stĺpov je v Maďarsku ošetrených stále iba 10 %. Prípad Jánosa ukazuje, že sa tejto téme musíme venovať i v budúcnosti.
|
|
|
